Tieto miesta v Pieninách musíte vidieť. Fotkami z nich zaujmete

Ľudia žijúci a pracujúci v regióne severného Spiša a Pienin sa tešia na nadchádzajúcu letnú sezónu, v rámci ktorej si návštevníci môžu vyskúšať aj niekoľko noviniek. No na území tohto malebného kúta našej krajiny sa nachádzajú aj miesta, o ktorých ste možno doposiaľ nevedeli, a pritom vznikli dávnejšie rukou prírody alebo človeka.

Hrad Ľubovňa, ktorý za svojimi múrmi ukrýval korunovačné klenoty a väznil Mórica Beňovského. Majestátne Tri koruny týčiace sa nad čarovnými kúpeľmi v Červenom Kláštore. Hniezdne – domovina prvej slovenskej whisky,… Informácie a miesta, ktoré sú známe mnohým turistom a návštevníkom severného Spiša a Pienin. No vedeli ste, že v tomto regióne sa rozprestiera aj najväčšie travertínové jazierko na našom území? Takzvaný Kráter možno navštíviť vo Vyšných Ružbachoch. Ide zároveň o najlepšie zachovaný travertínový útvar svojho druhu v strednej Európe. Má kruhový priemer 20 metrov, plochu 284 m2, hĺbku tri metre. „Voda v kráteri pochádza z Belianskych Tatier a dosahuje teplotu až 23°C. Zaujímavosťou je, že voda v ňom nezamrzne ani v zimnom období, a to v dôsledku výdatnosti prameňa a plynov oxidu uhličitého,“ prezradil Jakub Ondrej, výkonný riaditeľ OOCR Severný Spiš – Pieniny. Aj napriek tomu, že oficiálne je zakázané využívať ho na kúpanie, priťahuje pozornosť plavcov vo všetkých ročných obdobiach.

V neďalekých Ľubovnianskych kúpeľoch možno objaviť aj ďalší prírodný skvost, ktorý je súčasťou náučného chodníka. Jeho najvýznamnejšou a najkrajšou dominantou sú štyri exempláre borovice Vejmutovky. Tá najstaršia z nich má približne 350 rokov, výšku 25 metrov a obvod až 590 centimetrov. Pozornosť návštevníkov lesoparku priťahuje aj vďaka svojej mimoriadnej členitosti, má až jedenásť kmeňov.

Dielom prírody, ktoré stojí za zmienku a návštevu, je tiež skalná ihla vysoká približne 12 metrov. „Nachádza sa v nive rieky Poprad, v katastri obce Chmeľnica. Za chránenú pamiatku bola vyhlásená v roku 1989 a podlieha štvrtému stupňu ochrany. Aktívni aj rekreační turisti ocenia tiež Jarabinský prielom nazývaný aj ako Jarabinské tiesňavy. Je situovaný severne od obce Jarabina nachádzajúcou sa medzi Starou Ľubovňou a Litmanovou,“ pokračuje Jakub Ondrej. Kaňonovité údolie rozprestierajúce sa na ploche 5,5 hektára s dĺžkou pol kilometra vytvoril potok Malý Lipník. Najkrajšiu časť prielomu predstavuje úsek dlhý 150 metrov, ktorým tiesňava vyúsťuje pod tzv. Lysou skalou. V niektorých miestach dosahuje šírku 100 metrov, no postupne sa zužuje na necelé tri metre a tvorí ju päť kaskád. Potok preteká skalnou cestičkou s rôznymi prírodnými útvarmi, napríklad skalnatými korytami obrovskej hĺbky a obkolesujú ho vysoké skalné steny s výškou 10 až 20 metrov. V horninách prielomu sa vyskytuje veľké množstvo skamenelín vrátane pomerne dobre viditeľného rastlinného odtlačku vo veľkosti približne 20 centimetrov.

Stopy ľudskej pracovitosti

Okrem prírodných krás a diel možno v regióne severného Spiša a Pienin objaviť aj tie, ktoré boli vytvorené rukou človeka. „Vo Vyšných Ružbachoch sa nachádza jedno z najstarších medzinárodných sochárskych sympózií v Európe. História sympózia sa začína rokom 1964, rozdelená je do štyroch etáp, pričom posledná končí v roku 2003. Pri jeho zrode stáli známi sochári ako Miloslav Chlupáč, Rudolf Uher, Andrej Rudavský a predovšetkým zakladateľ európskej sochárskej sympoziálnej tradície Karl Prantl. Inšpirovali sa sochárskym sympóziom v rakúskom St. Margarethen. Sympózium je zaujímavé aj tým, že diela vznikali priamo na mieste,“ ponúka ďalší netradičný tip Jakub Ondrej, výkonný riaditeľ OOCR Severný Spiš – Pieniny.

Z architektúry stojí za zmienku fontána nachádzajúca sa v parku na Námestí sv. Mikuláša v Starej Ľubovni, ktorá predstavuje jednu z významných pamätihodností mesta. V 80. rokoch 20. storočia ju vytvoril akademický sochár Štefan Kovaľ, a to ako fontánu so súsoším troch žien sediacich na podstavcoch kvádrového tvaru. Novinkou tohtoročnej turistickej sezóny je zrekonštruovaný Kostol svätého Mikuláša, ktorý možno nájsť priamo v centre kráľovského mesta. Zaujímavý je nielen jedinečnými freskami zo 14. storočia, ale aj svojimi kryptami. Do tých bude možné nahliadnuť. Obísť nemožno ani jeden z meštianskych domov na Námestí sv. Mikuláša v Starej Ľubovni, nazývaný aj ako mestský palác. „Ide o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá svojou veľkosťou, hodnotou a bohatou výzdobou patrí k reprezentatívnym a najvýznamnejším objektom pamiatkovej zóny mesta. Má zachovanú autentickú dispozíciu s pôvodným klenbovým systémom, mimoriadne hodnotné architektonické, výtvarné a remeselné prvky,“ dodáva na záver Jakub Ondrej so slovami, že jeden deň na spoznanie severného Spiša a Pienin nestačí…

Komerčný článok