Toto ste o Pieninách určite nevedeli! Najmenší národný park a jeho nepoznané rarity
Región severného Spiša a Pienin má za sebou úspešnú letnú turistickú sezónu. Paradoxne k tomu prispela aj súčasná pandémia, keďže sme vo väčšej miere začali objavovať krásy domoviny. No Pieninský národný park, to nie sú len plte na Dunajci, Gorali či Červený Kláštor. Aj tieto miesta by ste mali spoznať.
Hrad Ľubovňa, ktorý za svojimi múrmi ukrýval korunovačné klenoty a väznil Mórica Beňovského. Majestátne Tri koruny týčiace sa nad čarovnými kúpeľmi v Červenom Kláštore. Hniezdne – domovina prvej slovenskej whisky,… Informácie a miesta, ktoré sú známe mnohým turistom a návštevníkom severného Spiša a Pienin. No vedeli ste, že v tomto regióne sa rozprestiera aj najväčšie travertínové jazierko na našom území? Takzvaný Kráter možno navštíviť vo Vyšných Ružbachoch. Ide zároveň o najlepšie zachovaný travertínový útvar svojho druhu v strednej Európe. Má kruhový priemer 20 metrov, plochu 284 m2 a hĺbku tri metre. „Voda v kráteri pochádza až z Belianskych Tatier, kde pre prítomnosť vápencov a dolomitov vodu mineralizuje a tak dosahuje teplotu až 23°C. V kombinácii s pomerne vysokou výdatnosťou prameňa a plynov oxidu uhličitého unikajúcich do vody cez trhliny krátera, nezamrzne ani v zimnom období,“ prezradil Jakub Ondrej, výkonný riaditeľ OOCR Severný Spiš – Pieniny. Aj napriek tomu, že oficiálne je zakázané využívať ho na kúpanie, priťahuje pozornosť plavcov vo všetkých ročných obdobiach.
V neďalekých Ľubovnianskych kúpeľoch možno objaviť aj ďalší prírodný skvost, ktorý je súčasťou náučného chodníka. Jeho najvýznamnejšou a najkrajšou dominantou sú štyri exempláre borovice Vejmutovky. Tá najstaršia z nich má približne 350 rokov, výšku 25 metrov a obvod až 590 centimetrov. Pozornosť návštevníkov lesoparku priťahuje aj vďaka svojej mimoriadnej členitosti, má až jedenásť kmeňov.
Dielom prírody, ktoré stojí za zmienku a návštevu, je tiež skalná ihla vysoká približne 12 metrov. „Nachádza sa v nive rieky Poprad, v katastri obce Chmeľnica. Za chránenú pamiatku bola vyhlásená v roku 1989 a podlieha štvrtému stupňu ochrany. Aktívni aj rekreační turisti ocenia tiež Jarabinský prielom nazývaný aj ako Jarabinské tiesňavy. Je situovaný severne od obce Jarabina nachádzajúcou sa medzi Starou Ľubovňou a Litmanovou,“ pokračuje Jakub Ondrej. Kaňonovité údolie rozprestierajúce sa na ploche 5,5 hektára s dĺžkou pol kilometra vytvoril potok Malý Lipník. Najkrajšiu časť prielomu predstavuje úsek dlhý 150 metrov, ktorým tiesňava vyúsťuje pod tzv. Lysou skalou. V niektorých miestach dosahuje šírku 100 metrov, no postupne sa zužuje na necelé tri metre a tvorí ju päť kaskád. Potok preteká skalnou cestičkou s rôznymi prírodnými útvarmi, napríklad skalnatými korytami obrovskej hĺbky a obkolesujú ho vysoké skalné steny s výškou 10 až 20 metrov. V horninách prielomu sa vyskytuje veľké množstvo skamenelín vrátane pomerne dobre viditeľného rastlinného odtlačku vo veľkosti približne 20 centimetrov.
Stopy ľudskej pracovitosti
Okrem prírodných krás a diel možno v regióne severného Spiša a Pienin objaviť aj tie, ktoré boli vytvorené rukou človeka. „Vo Vyšných Ružbachoch sa nachádza jedno z najstarších medzinárodných sochárskych sympózií v Európe. História sympózia sa začína rokom 1964, rozdelená je do štyroch etáp, pričom posledná končí v roku 2003. Pri jeho zrode stáli známi sochári ako Miloslav Chlupáč, Rudolf Uher, Andrej Rudavský a predovšetkým zakladateľ európskej sochárskej sympoziálnej tradície Karl Prantl. Inšpirovali sa sochárskym sympóziom v rakúskom St. Margarethen. Sympózium je zaujímavé aj tým, že diela vznikali priamo na mieste,“ ponúka ďalší netradičný tip Jakub Ondrej, výkonný riaditeľ OOCR Severný Spiš – Pieniny.
Z architektúry stojí za zmienku fontána nachádzajúca sa v parku na Námestí sv. Mikuláša v Starej Ľubovni, ktorá predstavuje jednu z významných pamätihodností mesta. V 80. rokoch 20. storočia ju vytvoril akademický sochár Štefan Kovaľ, a to ako fontánu so súsoším troch žien sediacich na podstavcoch kvádrového tvaru. Podstatne starší je jeden z meštianskych domov na Námestí sv. Mikuláša v Starej Ľubovni, nazývaný aj ako mestský palác. „Ide o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá svojou veľkosťou, hodnotou a bohatou výzdobou patrí k reprezentatívnym a najvýznamnejším objektom pamiatkovej zóny mesta. Má zachovanú autentickú dispozíciu s pôvodným klenbovým systémom, mimoriadne hodnotné architektonické, výtvarné a remeselné prvky,“ dodáva na záver Jakub Ondrej so slovami, že jeden deň na spoznanie severného Spiša a Pienin nestačí…
Komerčný článok
